Východným Slovenskom: #5 Horný Zemplín

Dom z Kalnej Roztoky v Skanzene Humenné

     Na samom konci republiky sa rozprestiera historický kraj Zemplín. Najvýchodnejší región, kedysi samostatný administratívny celok, župa, má jasne slovanské pomenovanie. Jeho názov sa dá odvodiť od slov zem a plná, v zmysle úrodná. V stredoveku sa názov mierne skomolil a pribudlo v ňom módna spoluhláska p ako tomu bolo aj v iných názvoch a dostal tak súčasnú podobu Zemplín resp. Zemplén v maďarčine. Región bol kedysi ozaj rozsiahly až by som povedal že bol neprakticky členený. Severná časť regiónu ležala pri hraniciach s Haličom (dnes Poľsko) a žili v nej hlavne Rusíni. Strednú časť obývali Slováci a nížinatý juh s veľkými riekami zase Maďari. Podľa štatistiky z roku 1890 tu žilo 47% Maďarov, 36% Slovákov, 10% Rusínov a 5% Nemcov. Pri zmenách hraníc v prvej polovici 20. storočia sa menil aj územný rozsah regiónu. Najskôr pri vytýčení hraníc Československa a Maďarska po prvej svetovej vojne vznikli južné hranice ako ich poznáme dnes. Jasným dôvodom prečo značná časť Južného Zemplína pribudla Československu bolo železničné spojenie. Tak sa aj stalo, že železničná stanica sídla župy, Sátoralújhely (Nové Mesto pod Šiatrom), pribudla Československu a mesto ostalo bez železničného spojenia. Po vzniku republiky sa doriešila aj oblasť v okolí Sobraniec, ktorá patrila do Užskej župy, ale pre množstvo žijúcich Slovákov sa stala súčasťou Zemplína, aby sa vyčlenili aj jasné hranice Podkarpatskej Rusi. Konečnú podobu východnej hranice spravil Stalin po druhej svetovej vojne, keď ju určil podľa pravítka – čím rozdelil dedinu Slemence na Veľké a Malé. Tento diel bude len o Hornom Zemplíne, keďže minulý rok som prešiel Dolný Zemplín. Videl som tam oblasť Medzibodrožia a Použia, vinársku oblasť Tokaj aj centrum južného Zemplína – Trebišov. Nikde som nevyčítal či môžeme hovoriť aj o Strednom Zemplíne – kde by som najradšej zaradil Michalovce, tak ich spomeniem radšej v tomto článku o mojich tohtoročných cestách po Hornom Zemplíne.

     Minulý diel bol o oblasti Horného Šariša, v ktorej žije početná menšina Rusínov. Za ich pravé centrum však považujeme okolie Medzilaboriec. V tomto okrese sa v každej dedine hlási minimálne 20% obyvateľov k tejto národnosti. Podobne sa tak hlásili rodičia Andyho Warhola z obce Miková. Dnes nájdete v okresnom meste múzeum súčasného umenia venované tomuto umelcovi. Dnu som ale nešiel lebo sa tam nemohlo fotiť. Stačil mi tak pohľad na zaujímavý exteriér múzea, sochu s Andym a pravoslávny Chrám sv. Ducha. Aj tu by sa zišlo trošku dovysvetliť, že pre tento región sú typické dve cirkvi – gréckokatolícka a pravoslávna. Ku prvej zmienenej sa hlási okolo 200 tisíc veriacich čo je asi päť násobok ako ku pravoslávnej cirkvi.

     V susednej dedine Krásny Brod, sa veriaci isto viacej hlásili ku gréckokatolíckej cirkvi, lebo sa tu nachádza významný chrám. Monastyr alebo monastiera, je gréckokatolícka obdoba kláštora. Toto miesto však bolo veľa krát zničené a veľa krát opravované. Súčasný kláštor je nová budova ale v jeho okolí nájdete ešte zrúcaninu z kláštora a vojenský cintorín z prvej svetovej vojny. Podľa literatúry žije dnes v okrese Medzilaborce len okolo 12 tisíc obyvateľov ale je tu pochovaných až 17 tisíc ľudí z bojov prvej svetovej vojny.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-3 - Medzilaborce; 4 - Havaj na východe; 5-6 - Krásny Brod; 7-9 - zámok Humenné; 10-13 - skanzen Humenné; 14-19 - Jasenov

     Od zrúcaniny viedla asi najdlhšia cesta bez zastávky celého štrnásťdňového výletu. Kraj mi prišiel odlišný od toho na západe. Neviem opísať presne čím, ale bolo to asi celou atmosférou. Na podiv cesty tu majú vynikajúce len to prostredie okolo vyzeralo veľmi neupraveno. Okresné mesto Humenné má z hľadiska rozloženia mesta dve nevýhody. Najskôr ho rozdeľuje rieka a potom ho ešte rovnobežne k rieke pretína železnica. Túto nevýhodu som pocítil, keď som chcel skočiť si nakúpiť jedlo z hotela do nákupného centra blízkeho asi len 150 metrov vzdušnou čiarou. Avšak „vďaka“ železnici som si cestu nadišiel, a prišiel tam až po 15 minútach. Mesto má veľké množstvo panelákov, ale na rozdiel od tých na západe je ich veľa nezateplených. Cítil som sa tak akoby v 80. rokoch. Čo však musím pochváliť bola vynikajúca Palacinkáreň u Priateľov na pešej zóne. Z historických pamiatok som neobišiel zámok, ktorý ešte do minulého roku bol obyčajným kaštieľom. Nový názov chcel trošku povzniesť jeho význam. Pri príchode do zámku, ktorý má nádherný interiér mi povedali, že už je veľa hodín a môžem ísť už len na nejakú prehliadku s keramikou čo som odmietol. Tak som využil podvečer ešte k návšteve blízkeho skanzenu pri zámockom parku. Ten bol celkom malý oproti tým, čo som mohol vidieť inde po Slovensku.



    Ďalšie miesto zo Zemplína, o ktorom budem písať, som prešiel ešte začiatkom marca. Vtedy som si spravil po východe dva menšie výlety. Tento bol po Michalovciach a Zemplínskej Šírave. V meste majú pekné námestie, kaštieľ v rekonštrukcii a zaujímavé kostoly. Odtiaľto som išiel do Vinného. Tu som vtedy nevládal ísť už na Viniansky hrad ale prešiel som sa ponad vinice ku zrúcanine kostola pod Senderovom a ďalej zišiel dole z Vihorlatských vrchov ku vodnej ploche. Zemplínska Šírava bola v ten čas ešte zamrznutá a jej pobrežie lemovali malé chatky, rozpadnuté budovy z čias socializmu a pár upravených budov.

     Medzi Humenným a Michalovcami sa okrem Vinianskeho hradu nachádza aj hrad Jasenov. Nachádza sa uprostred lesa a vedú k nemu dve cesty. Prvá bola menej strmšia a pohodlná. Naopak na ceste nazad som si zvolil až moc strmé klesanie po modrej. Hrad bol v začiatkoch minulého storočia mierne opravovaný, ale do dnešných dní sa to už veľmi neprejavilo. V minulých rokoch sa tu podnikli práce na jeho záchranu no niektoré časti sú stále v havarijnom stave.

     Oproti tomu blízky hrad Brekov vyzeral úplne inak. Hoci je to tiež zrúcanina, tak tu opravy nabrali výrazný posun. Dokonca tu udržujú pokosenú trávu a otvorili menšie múzeum, kde môžete aj prispieť na opravu hradu.

     Posledným z trojice blízko ležiacich hradov bol hrad Čičva. Tento hrad je žiaľ z nich v najhoršom stave. Keď som si najskôr prehliadal vonkajšie múry tak sa ma vyľakal mladý jeleň a utiekol do lesa. Vo vnútornej časti budete prechádzať zarasteným areálom a bývalými miestnosťami, ktorým sa pomaly rúca strop. Na stenách si všimnite aj nápisy návštevníkov, ktorý sem prichádzali už v 19. storočí.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-5 - Čičva; 6-10 - Brekov; 11-12 - Vinné; 13 - Kostol pod Senderovom; 14-15 - Zemplínska Šírava; 16-21 - Michalovce; 22 - Veľká Domaša

     Poslednou zastávkou na ceste bol pohlaď na brehy druhej významnej vodnej nádrže v regióne – Veľkej Domaše. Pri nádrži som sa vlastne nezastavil, bol som len na kopci ponad ňu a pozeral sa rekreantov.

     Rozmýšľam akoby som špeciálne zhodnotil tento región... Hmmm... a nič špeciálne ma nenapadá. Pamiatky aj miesta boli pekné ale neprišli mi ničím výnimočným, čím by sa nejako mohli výrazne odlišovať od iných miest. Som však rád, že sa miestni začali starať o dedičstvo po predkoch a začali opravovať pekné hrady.