sobota, 10. septembra 2016

Mlyny na Malom Dunaji

Maticzov vodný kolový mlyn na Malom Dunaji, Tomášikovo

     Spravil som poslednú skúšku a o tri minúty mi na to išiel vlak. Ja som ho stihol! Začalo sa oficiálne leto a ja som sa vybral do Jelky. Viem neznie to nejako úžasne, ale miesto bolo pekné! Hoci počasie som precenil a v tých nohaviciach a košeli bolo veľké horko!
     Do tohto „južanského“ miesta som sa vybral preto, lebo som sa rozhodol pokračovať v mlynárskej tradícii aj tento rok. Nuž a najznámejšie mlyny nájdeme práve na Malom Dunaji. Z tridsiatich siedmich mlynov sa zachovalo už len päť. Najbližší od Bratislavy, kde sa Malý Dunaj rozdeľuje od Dunaja, je mlyn v Jelke. Táto viac maďarská obec je veľká – má vlastnú políciu, nejaké zdravotné centrum a jeden krásny mlyn. Drevený Neméthov mlyn (z maďarčiny - Nemcov) stojí na drevených stožiaroch. V mlyne sa domlelo v roku 1951 a teraz funguje ako múzeum, je však zrekonštruovaný a koleso sa točí na elektrický pohon a umlelo by vyše 2 tony múky denne. Mlynom ma previedol milý pán, všetko mi poukazoval, vysvetlil, bolo to príjemné rozprávanie.



     Ďalší výlet (#2) bol k vodným mlynom v Tomášikove, Jahodnej a v Dunajskom Klátove. Po víkende som sa skoro ráno vybral vlakom do Galanty a odtiaľ do Tomášikova. V tejto dedine majú tiež zaujímavý strom - skončil tesne druhý v súťaži strom roka 2015. Mlyn v tejto obci bol z technických príčin zatvorený ale bol naň krásny výhľad. Vybral som sa cez pole do Jahodnej - cesta bola pekne vyšliapaná, iba čo miestami už bola užšia a práve vtedy zo slnečníc vybehla laň. Neviem kto sa viac vyľakal. Mlyn v Jahodnej ma sklamal. Okrem toho, že tiež nebol prístupný nebol ani nijako dostupný, aby sa pekne vyfotil. Naopak veľmi milo prekvapil mlyn v Dunajskom Klátove. Bol opravený z nórskych fondov. Prostredie bolo pekne upravené a z druhej strany Klátovského ramena bola aj vyhliadka. Tento mlyn narozdiel od Jelky už nemelie. Interiér bol zachovaný len s pani som si veľmi nepokecal - pre jazykovú bariéru. Ďalšou kuriozitou boli otváracie hodiny - od 13:00 do 15:00 (lebo podporujeme cestovný ruch), ale tak pani tam práve bola takže mi otvorila aj mimo týchto hodín. Cena vstupného bola primeraná jedno euro, zľavnené len päťdesiat centov, naproti tomu dve eurá stálo fotenie - čo naozaj nechápem z čoho vychádzalo, keďže interiér neponúkal ničím výnimočné exponáty.


Insert title here
  • Popisok 1
  • Popisok 2
Photos by Filip Jurovatý



Popis: 1-3 - Némethov vodný kolový mlyn na Malom Dunaji, Jelka; 4 -Maticzov vodný kolový mlyn na Malom Dunaji, Tomášikovo; 5 - Maticzov vodný mlyn na Malom Dunaji, Jahodná; 6-8 - Vodný mlyn na Klátovskom rameni, Dunajský Klátov; 9-12 - Múzeum vodného mlynárstva, lodný mlyn na Malom Dunaji, Kolárovo 

     Posledný výlet (#3) zhodou okolností vyšiel na medzinárodný deň Dunaja (29. jún). Ráno, nie tak skoro ako obvykle, som sa vlakmi prepravil do Nových Zámkov a odtiaľ do Kolárova, po maďarsky Gúta. Kraj je rovinatý, vonku bolo horúco a polia boli plné obilia. V obci okrem kaplnky, vodometu a kostola sa nachádzal krásny mlyn. Tento bol výnimočný tým, že plával na rieke - jediný na Slovensku tohto typu - hoci všetky mlyny na Malom Dunaji boli pôvodne plávajúce. Výhodu tohto typu bolo ľahké premiestnenie. Tento mlyn je len kópiou mlynu z Radvane, ktorý bol v Komárňanských lodeniciach. Mlyn po rekonštrukcii si vybral toto miesto, kde zakotví, keďže v rodnej obci nedostal povolenie. Interiér bol pekne vybavený, páčili sa mi najmä rybárske siete, dotvárali príjemnú atmosféru. Po mlyne ma previedla jeho vlastníčka, bol to milý a príjemný výklad.
     Som rád, že som mohol objaviť ďalšie krásne miesta na Slovensku, najmä tieto, ktoré sú spojené s remeslom. V budovách bola cítiť atmosféra ťažkej práce a duch minulosti, ktorý ostal na týchto miestach uzavretý. Uvidíme, kde sa stretnem s mlynmi nabudúce...

štvrtok, 21. júla 2016

Šturistika


     Tak a je to tu! Odštartoval som letnú sezónu výletovania, hoci je ešte koniec jari. Namieril som si to, 18. júna, na turistiku, teda vlastne Šturistiku!
     Vybral som sa ráno, výnimočne autobusmi do Uhrovského Podhradia. Najskôr zo Senice do Trenčína odkiaľ do Bánoviec. Tieto dni bolo skoro stále zamračené a pršalo (Medardova kvapka...), ale teraz v sobotu vyšlo pekné počasie. V Podhradí tečie pekný zurčivý potok, okolo ktorého sú krásne staré domčeky a kaplnka či zvonica na ktorej bol nápis Obecný úrad. Po zelenom turistickom chodníku som si to namieril rovno k hradu. Cesta bola veľmi strmá ale dobre spevnená koreňmi stromov.
     Hrad je nádherný! Veľmi krásne zachovaný (na slovenské pomery) a čo je hlavné tak sa k nemu miestni pekne chovajú a pomáhajú ho rekonštruovať. Stretol som na hrade práve sprievodcu z tohto združenia, ktorý očakával turistov z Moravy. Ten mi podal informácie o tom, že hrad vyzeral ešte pred nedávnom inak – bol zarastený stromami a prízemie renesančného paláca bolo od jeho vyhorenia zasypané. Niekedy nešťastie je šťastím. Po odkrytí sutiny objavili na tomto poschodí veľmi dochovanú pec ako aj ďalšie artefakty, ktoré tu vystavujú! Rozhodol som sa, že musím podporiť toto združenie finančne, keďže vstupné na hrade nikto nevyberal, tak som si kúpil suvenír. Ešte nám poukazovali malé ručné prenosné slnečné hodiny zo 16. storočia, ktoré sa tu objavili. Veľmi ma potešila zachovanosť pieskovcových okien.


     Z hradu som išiel ešte kus po zelenej, aby som objavil hradnú jaskyňu, ale keďže cesta k nej bola dosť strmá nešiel som k nej. Po modrej som si to namieril k Holému vrchu, ale ešte pred tým som si odbočil z cesty lebo som chcel vidieť hrad z kopca oproti, ale to mi vyšlo len z časti. Výstup na Holý vrch bol veľmi strmý a som musel veľa krát zastavovať. Odtiaľto to išlo už ľahko dolu kopcom po červenej do Uhrovca. Po ceste som  prechádzal prírodnou rezerváciou Jankov vŕšok. Toto pomenovanie je zhodné s vrchom, kde je pamätník venovaný partizánom. Vedľa pamätníku je aj typicky no nádherne zachovaný komunistický hotel. Atmosféru minulého režimu dopĺňali pesničky z playlistu ako napríklad Neposlušné tenisky.
     Uhrovec je veľká dedina, je tu aj pomerne veľa panelákov – čo som nečakal. Nad Obcou sa týči kaštieľ a katolícky kostol. Na námestí, ako inak pomenovaného po najväčšom rodákovi – Ľudovítovi Štúrovi - je Uhrovské múzeum, evanjelický kostol a busta Ľudovíta. Nuž a keď sa tu už narodil jeden z najväčších Slovákov, tak je v jeho rodnom dome múzeum (Trenčianske múzeum – Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka). Nikde na internete, nebola uvedená výška vstupného, tak ho aspoň ja doplním -  dospelý 1,00,-€ a študent 0,60,-€. Izby sú pekne spracované, čisté, zrekonštruované, ponúkajú všeobecný prehľad o histórii oboch rodákov z tohto domu. Poobede som sa už unavený, plný zážitkov, vybral domov, najskôr autobusom do Bánoviec a potom vlakom na Záhorie.

Insert title here
  • Popisok 1
  • Popisok 2
Photos by Filip Jurovatý


1 - Uhrovské Podhradie; 2 - cesta k hradu; 3-5 - Uhrovský hrad; 6 - pamätník SNP; 7 - Uhrovec; 8-9 - Rodný dom 

utorok, 5. júla 2016

Baníctvo na strednom Slovensku

Kremnica
     Stredné Slovensko je známe svojimi kopcami, horami, ktoré boli najmä v minulosti bohaté n nerastné suroviny. Práve zlato prilákalo ľudí kolonizovať tento kraj a boli to najmä nemecké rodiny, ktoré mali s týmto remeslom dobrú skúsenosť. Zaujímavým projektom, ktorý sa snažil spojiť najznámejšie banícke miesta je Barborská cesta.

Symbol cesty - veža, v ktorej bola podľa legendy sv. Barbora uväznená (Hronsek)
     Cesta sa skladá z deviatich etáp, ktoré pretínajú Zvolenskú kotlinu, Staré hory, Kremnické vrchy, Žiarsku kotlinu a Štiavnické vrchy. Rád by som sa v článku ale zameral len na vybrané miesta - Špania dolina a Kremnica. Iné miesta som už navštívil a popísal v iných článkoch (Banská BystricaHronsekZvolen a Pustý hradŠášovské Podhradie) alebo som ich ešte nenavštívil (Banská Štiavnica a Svätý Anton).


     Do Španej doliny som sa vybral ešte koncom apríla, keď všetko dole v nížine kvitlo a prichádzala jar. Práve tieto dni však prišli prízemné mrazy a tu v horách dokonca zasnežilo! Keďže moje výlety sú väčšinou jednodňové a toto miesto už je celkom dosť odľahlé od Senice tak som vedel, že do dediny sa ťažko dostanem pre malú frekventovanosť autobusov do dediny. Napadlo ma však, žeby sem niekde mohla zájsť MHD z Banskej a tak sa aj stalo, problém bol však tom že zastávka "Rázcestie k Španej doline" sa nachádza asi 3,5 kilometra od samotnej dedinky blízko dedinky Uľanka. Nuž tak som si aspoň zacvičil a prešiel spomínanú cestu s prevýšením niečo málo cez 400 metrov. 

veľmi užitočná mapa Španej Doliny
     Dedinka je známa hlavne svojim výhľadom z haldy Maximilian na údolie. Z tohto miesta je vidieť námestie,  opevnený kostol s tureckou baštou a okolité domy. Na námestí stojí pomník, stará banícka krčma, banícky orloj, šachta Ferdinand a budova Klopačka. V obci sa nachádza ešte Múzeum medi, symbolický hrob Ježiša, denná štôlňa, veľa zachovalých domčekov a španodolinské lipy. Po celej dedine sú informačné tabule k náučnému chodníku.


Insert title here
  • Popisok 1
  • Popisok 2
Photos by Filip Jurovatý

1 - Výhľad z haldy Maximilián, 2 - Klopačka, 3 - Kostol Premenenia Pána, 4 - Banícky orloj, 5 - Šachta Ferdinand, 6 - Cisárska denná štôlňa, 7 - Náučný chodník, 8 - Banícky dom

     Druhým výletom bol výlet do Kremnice, tam som išiel až 23. júna 2016, čo bol deň po tom čo som oficiálne doskúškoval (na upresnenie - spomínam stále skúšky a leto, takže ešte počas skúšok ale ku konci som bol v Uhrovci, v deň poslednej skúšky v Jelke a toto bolo deň po tom). Skoro ráno som vstával a vo vlaku pospal. Vlaky ma naučili v tento deň dvom veciam - na jednej strane som videl deviatakov ktorí išli na posledný školský výlet a boli štastní a na druhej partiu 15-18 ročných faganov, čo púšťali na celý vlak hlučné D&B a rozprávali sa ako skúsili všetky možné drogy... jedna generácia a každá inde... ale späť ku Kremnici.



     Krásne malebné malé mestečko. Utekal som na "hrad" - stále tomu radšej hovorím opevnený kostol, veď to nie je urážka, ale tvrdiť, že je to hrad mi príde zvláštne. Hoci tieto banské mestské hrady (ako aj Banská Bystrica a Banská Štiavnica takto pôsobia). Nuž tak som sa ponáhľal a zbytočne! Myslel som si, že o 10:00 bude prehliadka a ono je vstup do areálu voľný! Nič v exteriéroch sa nesmelo fotiť. Výhľad z veže bol krásny a prehliadka mi určite netrvala enormné dve hodiny ako písali na internete. Cestou k námestiu som fotil uličku a foťák vydal zvláštny zvuk! Už bolo dosť toho, že raz bol pokazený tento rok - našťastie fotí ale vydáva pritom iný zvuk, takže sa to musí skontrolovať. Nuž nemal som potom veľmi chuť fotiť tak som rýchlo niečo nafotil, na autobus a domov vlakmi, ktoré meškali, čo však nakoniec nevadilo lebo som si stihol ešte v nich upraviť fotky.

Insert title here
  • Popisok 1
  • Popisok 2
Photos by Filip Jurovatý

1 - Štefánikovo námestie, 2 - Morový stĺp svätej Trojice, 3 - Autobusová stanica a mestské hradby, 4 - Mincovňa, 5 - Uličky (miesto, kde fotoaparát prestal dobre fungovať), 6-8 - Mestský hrad


pondelok, 27. júna 2016

Strom roka

Moruša v Senici
     Dávajú nám čistý vzduch, dávajú miesto na život zvieratám, spevňujú svojimi koreňmi zem, slúžia človeku. Na jar krásne rozkvitnú, v lete sa pod nimi skryjeme pred horúčavou, na jeseň obdivujeme ich farby a v zime smutne čakajú na príchod jari. Stromy sú súčasťou životného prostredia človeka. Nie vždy sa k ním ale človek pekne chová. Všimol som si pred nedávnom veľké plochy v lese, kde bývali stromy a už tam nie sú. Vidina ľahkého zisku, zrúbať čo tu rástlo roky behom chvíle, je ľudom prednejšia ako si chrániť čo tu máme od nepamäti. 
     Možno aj toto bola príčina na ktorú reagovali aktivisti, združenia na ochranu zelene. Pre zvýšenie pozornosti preto vymysleli súťaž strom roka, ktorá nepôsobí len na Slovensku ale aj v Európe. Na slovensku poznáme víťazov tejto súťaže už od roku 2003 a každý rok k nim pribúda iný strom. Zoznam výhercov nájdete na wikipedii. Pri mojich potulkách som natrafil tiež na pár víťazov a tu sú ich fotky.

Insert title here
  • Popisok 1
  • Popisok 2
Photos by Filip Jurovatý
Foto: Kremnica - Dub letný, Senica - Moruša biela, Bošaca - Hruška ružová

     Verím, že aj takáto súťaž pomôže ľudom pri uvedomení si hodnoty prírody.

sobota, 4. júna 2016

Plavecký hrad ťa potrebuje!

     Na mojom rodnom Záhorí sa nachádza v Malých Karpatoch veľa hradov. Jedným z najväčších a najzachovalejších zrúcanín je Plavecký hrad. V premene hradu na zrúcaninu sme v škole chceli zabrániť a preto sme študenti ako aj vedenie fakulty sa rozhodli pomôcť. 


     Vytvorili sme dobrovoľnícku aktivitu (ja plagát na ňu) a zišli sme sa na vynikajúcej akcii, načerpali sme silu pred skúškami a ešte k tomu pomohli zachovať krásne miesto. Odmenou za náš výkon bola opekačka. 

Insert title here
  • Popisok 1
  • Popisok 2
Photos by Filip Jurovatý


Fotky z akcie - Album
Krátke video - YouTube
Reportáž v TA3 - TV (3:06)