Translate

streda 13. decembra 2017

Zo Stredného Slovenska: #4 Hont

Ranný pohľad na Štiavnické vrchy zo Sitna
     Zo severných častí stredného Slovenska sa presuniem do jeho južnej časti. Tu sa kraj postupne mení zo Štiavnických vrchov plných zátačok a tajchov k rovinatej úrodnej oblasti okolia rieky Ipeľ. Tento historický región sa nazýva Hont a rád vás ním prevediem aj v tomto článku. Ak by vám však v článku chýbal opis asi najznámejšieho mesta, tak si pozrite článok o Banskej Štiavnici z minulého roka.
     Názov regiónu je odvodený od starého šľachtického rodu. Dokonca by ste na mape našli aj dedinu s týmto názvom, no tá sa už nachádza v susednom Maďarsku, kde sa ocitla menšia časť župy po vzniku Československa. Veľkú časť regiónu zaberajú Štiavnické vrchy a Krupinská planina. Kraj je pomerne zalesnený hlavne dubovým porastom a južné časti tvorí úrodná nížina. Ak vyhľadávate skôr historické ako prírodné pamiatky, tak v tomto regióne ich vznik formovala hlavne turecká okupácia v novoveku.
     Do kraju som prišiel zo severu z Turca na mojom štvordňovom októbrovom výlete. Prvou zastávkou sa stala dedina Banská Belá. V obci som sa zastavil pre jej zaujímavý kostol na kopci v strede dediny. Parkovali sme priamo pod kostolom, čo by som nabudúce neurobil, lebo parkovacie miesto bolo v prudkom kopci a zísť dolu bolo náročné. Späť ku kostolu. Dostanete sa k nemu z dediny po krytých schodoch. V susedstve omurovaného kostola bola ešte menšia zaujímavá kaplnka.
     Ďalšou zastávkou bola jediná zastávka v Banskej Štiavnici, ktorú som nenavštívil minulým rok, lebo sa nachádza ďaleko od centra. Akvadukt Kysihýbeľ sa nachádza prekvapivo na Kysihýbeľskej ulici a je stále v dobrej kondícii.


     Záver prvého dňa sa zakončil v dedine Svätý Anton. Tu viedli kroky k poľovníckemu zámku. Najskôr som si myslel, že si spravím typickú fotku s jeho vežou uprostred, no zistil som, že táto fotka sa dá spraviť iba z jeho átria, takže som si vyfotil len jeho exteriér a priľahlý park. Záver dňa patril odpočinku v miestnom penzióne Starý Hostinec, ktorý vrelo odporúčam. Jeho výzor je veľmi útly, večera úžasná a atmosféra pravá slovenská.
     Skoro ráno nám zazvučal budíček, aby som bol presnejší už o 4:23! Ešte pred piatou sme opustili dedinu a prišli k tajchu Počúvadlo, odkiaľ sme sa ešte za tmy sa vybrali na turistiku. Neboli sme blázni len sme chceli zachytiť jedinečný moment a to východ slnka z vrchu Sitno. Aj sa to podarilo. Výhľad bol nááádherný! Dovidel som na Levice, jadrovú elektráreň Mochovce, Banskú Štiavnicu a na všetky okolité kopce. Zlatá farba kopcov ale zapríčinila aj oteplenie v doline, čo zmenilo tlak vetra a preto studený vzduch bol tlačený z dolín na skaly Sitna. Po ofúknutí sa zišlo od vysielacej veže k hradu Sitno. Ten sa nachádza na skale sopečného pôvodu a je v ňom zachovaných pár tehál. Ranná turistika sa opäť skončila pri vodnej ploche Počúvadla.
     Takmer až pri Leviciach sa nachádzala ďalšia zastávka. Ba aj tekovské múzeum má v tejto obci na Honte svoju pobočku. Brhlovce sa stali známe pre svoje skalné obydlia. Tie tu vznikli hlavne počas tureckej okupácie. V súčasnosti je sprístupnených osem obydlí v uličke Šurda. No v skutočnosti je tých obydlí viac, no sú súčasťou rodinných dvorov a už dávno neslúžia ako príbytky.

Insert title here
Photos by Filip Jurovatý

1-3 - Banská Belá; 4-5 - Kysihýbeľ; 6-7 - Svätý Anton; 8-13 - Sitno; 14 - hrad Sitno; 15 - Tajch Počúvadlo; 16-17 - Brhlovce

     Iným typom obydlia sú vinné pivnice. Tie naplno doceníte na Starej Hore, čo je časť obce Sebechleby. Obecná časť patrí k jedným z desiatich pamiatkových rezervácií, čo máme na Slovensku. Musím úprimne povedať, že dedinka je malebná a upravená. Aj keď niektoré budovy sú novšieho datovania, tak stále si snažia udržať svoj charakter tradičnej vinárskej obce. Sprievodné mapy vás ľahko zorientujú medzi uličkami. Mal som šťastie v tento deň na počasie, ktoré sa oprelo do pekných oblokov ako aj do nažltlých listov a tak vznikali brilantné zábery. Pri odchode som ešte videl na ceste pobehovať mladé divoké prasa.
     Ak ste si mysleli, že obydlia ako Brhlovce sú jediné na Slovensku, tak ste na omyle. Materiál týchto kopcov je asi predurčený na drobenie a preto podobné obydlia nájdete aj v dedine Lišov ale hlavne v Hontianskych Tesároch. V dedine zaparkujte pri železničnej stanici, prejdite cez koľajnice a na kraji hory kde začína les nájdete lesnú cestičku. Značená je len biedne ale objavíte ju. Bežte potom na sever, čiže doľava čiže proti smeru prúdu rieky. V skale postupne objavíte odľahlé obydlia s vtipnými názvami. Najskôr to bude jednodierkadvojdierka. Inak povedané v skale budú tri okná ale s dvomi obydliami. Spodné obydlie ma jeden vchod a horné, ku ktorému vyjdete po rebríku, má dve okná. Chodníkom budete pokračovať na lúku, kde je poľná cesta, pre cyklistov červenoznačený chodník, tá vás zase privedie do lesa, kde sa nachádza osemdierka. Tu je už výstup náročnejší a budete musieť prekonať stúpanie za pomoci reťazí. Nielen človek formoval tento materiál ale aj príroda. Posledná atrakcia obce je roklina, v ktorej bolo v tento čas veľmi sucho, preto sa podarilo prísť až k jej koncu, kde v čase vlahy musí tiecť vodopád.



     Predposlednou zastávkou tohto dňa a teda aj výletu po Honte bolo mestečko Dudince. Kúpeľný charakter prameňov poznali naozaj dávno, čoho svedkom sú aj tzv. Rímske kúpele. Na miernom kopci nájdete vytesané nádoby na kúpanie, ktoré však nevieme s presnosťou povedať, že ich vybudovali Rimania. Faktom však ostáva že v 2. storočí nášho storočia Rimania pobudli pri brehoch neďalekého Hronu, čoho dôkazom sú aj spisy (Hovory k sebe) cisára Marca Aurélia.  
     Záver nabitého dňa patril ozajstnému hradu. Ten však bol veľmi dobre schovaný, až si trúfam povedať, že je to najodľahlejší hrad na Slovesnku. Od smerovníka Cerina sa išlo po modrej na sever. Vraj cesta má trvať 1:05 a nazad 1:15. No hrad Čabraď by nebol tak odľahlý keby štátne lesy otvorili závoru dubového lesu. Po polovici trasy po asfaltke sa zišlo miernym kopcom dole. Naozaj na hrad dolu kopcom. A prečo? Nuž riečka Litava v tomto kraji mäkkého kameňa sa hlboko zarezala a vytvorila štyri veľké meandre. Na jednom z nich sa nachádzal náš cieľ. Z ničoho nič sa vynorili jeho mohutné múry v zlatistom jase zapadajúceho slnka. Musel sa preto využiť potenciál posledného svetla k foteniu. Žasol som ako je hrad zachovaný, pritom na tak odľahlom mieste. Ako som neskôr povedal, ten hrad si ma počkal. Chcel som ísť naň už dávno no nebola nikdy príležitosť avšak za to dlhé čakanie sa mi vážne odvďačil krásnymi zábermi.

Insert title here
Photos by Filip Jurovatý

1-3 - Sebechleby; 4 - Dvojdierka; 5-6 - Osemdierka; 7 - Tesárska roklina; 8 - Rímske kúpele; 9-13 - Hrad Čabraď

     Tak ako na úvod 9. októbra tak aj na jeho záver som sa vybral lesom po tme za jasu mesiaca a jagavých hviezd. V lese sa ozývali jelene v ruji a ja som po náročnom dni už čakal nato ako skočím do sprchy a do postele. Hlavu som sklonil už za hranicami Hontu v meste Veľký Krtíš. Som rád, že som si mohol nájsť čas prejsť aj iné krásy tohto pozoruhodného kraja než len pôvabnú Štiavnicu, Krupinu a Bzovík. Nezabudnuteľné mi ostanú pohľady na vychádzajúce slnko, nevšedné obydlia ako aj na západ slnka v opustenom údolí na mohutnom hrade. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára