Ranný pohľad na Štiavnické vrchy zo Sitna |
Zo severných častí
stredného Slovenska sa presuniem do jeho južnej časti. Tu sa kraj postupne mení
zo Štiavnických vrchov plných zátačok a tajchov k rovinatej úrodnej
oblasti okolia rieky Ipeľ. Tento historický región sa nazýva Hont a rád vás
ním prevediem aj v tomto článku. Ak by vám však v článku chýbal opis
asi najznámejšieho mesta, tak si pozrite článok o Banskej Štiavnici z minulého
roka.
Názov regiónu je odvodený
od starého šľachtického rodu. Dokonca by ste na mape našli aj dedinu s týmto
názvom, no tá sa už nachádza v susednom Maďarsku, kde sa ocitla
menšia časť župy po vzniku Československa. Veľkú časť regiónu zaberajú
Štiavnické vrchy a Krupinská planina. Kraj je pomerne zalesnený hlavne
dubovým porastom a južné časti tvorí úrodná nížina. Ak vyhľadávate skôr historické
ako prírodné pamiatky, tak v tomto regióne ich vznik formovala hlavne
turecká okupácia v novoveku.
Do kraju som prišiel zo
severu z Turca na mojom štvordňovom októbrovom výlete. Prvou zastávkou sa stala dedina Banská Belá. V obci som sa
zastavil pre jej zaujímavý kostol na kopci v strede dediny. Parkovali sme
priamo pod kostolom, čo by som nabudúce neurobil, lebo parkovacie miesto bolo v prudkom
kopci a zísť dolu bolo náročné. Späť ku kostolu. Dostanete sa k nemu z dediny
po krytých schodoch. V susedstve omurovaného kostola bola ešte menšia
zaujímavá kaplnka.
Ďalšou zastávkou bola jediná zastávka v Banskej Štiavnici, ktorú
som nenavštívil minulým rok, lebo sa nachádza ďaleko od centra. Akvadukt Kysihýbeľ sa nachádza
prekvapivo na Kysihýbeľskej ulici a je stále v dobrej kondícii.
Záver prvého dňa sa
zakončil v dedine Svätý Anton.
Tu viedli kroky k poľovníckemu zámku. Najskôr som si myslel, že si spravím
typickú fotku s jeho vežou uprostred, no zistil som, že táto fotka sa dá
spraviť iba z jeho átria, takže som si vyfotil len jeho exteriér a priľahlý
park. Záver dňa patril odpočinku v miestnom penzióne Starý Hostinec, ktorý
vrelo odporúčam. Jeho výzor je veľmi útly, večera úžasná a atmosféra pravá
slovenská.
Skoro ráno nám zazvučal
budíček, aby som bol presnejší už o 4:23! Ešte pred piatou sme opustili
dedinu a prišli k tajchu Počúvadlo, odkiaľ sme sa ešte za tmy sa
vybrali na turistiku. Neboli sme blázni len sme chceli zachytiť jedinečný
moment a to východ slnka z vrchu
Sitno. Aj sa to podarilo. Výhľad bol
nááádherný! Dovidel som na Levice, jadrovú elektráreň Mochovce, Banskú
Štiavnicu a na všetky okolité kopce. Zlatá farba kopcov ale zapríčinila aj
oteplenie v doline, čo zmenilo tlak vetra a preto studený vzduch bol
tlačený z dolín na skaly Sitna. Po ofúknutí sa zišlo od vysielacej veže k hradu Sitno. Ten sa nachádza na skale
sopečného pôvodu a je v ňom zachovaných pár tehál. Ranná turistika sa
opäť skončila pri vodnej ploche Počúvadla.
Takmer až pri Leviciach sa
nachádzala ďalšia zastávka. Ba aj tekovské múzeum má v tejto obci na Honte
svoju pobočku. Brhlovce sa stali
známe pre svoje skalné obydlia. Tie tu vznikli hlavne počas tureckej okupácie.
V súčasnosti je sprístupnených osem obydlí v uličke Šurda. No v skutočnosti
je tých obydlí viac, no sú súčasťou rodinných dvorov a už dávno neslúžia
ako príbytky.
Insert title here
1-3 - Banská Belá; 4-5 - Kysihýbeľ; 6-7 - Svätý Anton; 8-13 - Sitno; 14 - hrad Sitno; 15 - Tajch Počúvadlo; 16-17 - Brhlovce
Iným typom obydlia sú vinné
pivnice. Tie naplno doceníte na Starej
Hore, čo je časť obce Sebechleby.
Obecná časť patrí k jedným z desiatich pamiatkových rezervácií, čo
máme na Slovensku. Musím úprimne povedať, že dedinka je malebná a upravená.
Aj keď niektoré budovy sú novšieho datovania, tak stále si snažia udržať svoj
charakter tradičnej vinárskej obce. Sprievodné mapy vás ľahko zorientujú medzi
uličkami. Mal som šťastie v tento deň na počasie, ktoré sa oprelo do
pekných oblokov ako aj do nažltlých listov a tak vznikali brilantné
zábery. Pri odchode som ešte videl na ceste pobehovať mladé divoké prasa.
Ak ste si mysleli, že
obydlia ako Brhlovce sú jediné na Slovensku, tak ste na omyle. Materiál týchto kopcov
je asi predurčený na drobenie a preto podobné obydlia nájdete aj v dedine
Lišov ale hlavne v Hontianskych Tesároch.
V dedine zaparkujte pri železničnej stanici, prejdite cez koľajnice a na
kraji hory kde začína les nájdete lesnú cestičku. Značená je len biedne ale
objavíte ju. Bežte potom na sever, čiže doľava čiže proti smeru prúdu rieky. V skale
postupne objavíte odľahlé obydlia s vtipnými názvami. Najskôr to bude jednodierka a dvojdierka. Inak povedané v skale budú tri okná ale s dvomi
obydliami. Spodné obydlie ma jeden vchod a horné, ku ktorému vyjdete po
rebríku, má dve okná. Chodníkom budete pokračovať na lúku, kde je poľná cesta,
pre cyklistov červenoznačený chodník, tá vás zase privedie do lesa, kde sa nachádza
osemdierka. Tu je už výstup
náročnejší a budete musieť prekonať stúpanie za pomoci reťazí. Nielen
človek formoval tento materiál ale aj príroda. Posledná atrakcia obce je roklina,
v ktorej bolo v tento čas veľmi sucho, preto sa podarilo prísť až k jej
koncu, kde v čase vlahy musí tiecť vodopád.
Predposlednou zastávkou tohto dňa a teda aj výletu po Honte bolo mestečko Dudince. Kúpeľný charakter prameňov poznali naozaj dávno, čoho svedkom sú aj tzv. Rímske kúpele. Na miernom kopci nájdete vytesané nádoby na kúpanie, ktoré však nevieme s presnosťou povedať, že ich vybudovali Rimania. Faktom však ostáva že v 2. storočí nášho storočia Rimania pobudli pri brehoch neďalekého Hronu, čoho dôkazom sú aj spisy (Hovory k sebe) cisára Marca Aurélia.
Predposlednou zastávkou tohto dňa a teda aj výletu po Honte bolo mestečko Dudince. Kúpeľný charakter prameňov poznali naozaj dávno, čoho svedkom sú aj tzv. Rímske kúpele. Na miernom kopci nájdete vytesané nádoby na kúpanie, ktoré však nevieme s presnosťou povedať, že ich vybudovali Rimania. Faktom však ostáva že v 2. storočí nášho storočia Rimania pobudli pri brehoch neďalekého Hronu, čoho dôkazom sú aj spisy (Hovory k sebe) cisára Marca Aurélia.
Záver nabitého dňa patril
ozajstnému hradu. Ten však bol veľmi dobre schovaný, až si trúfam povedať, že
je to najodľahlejší hrad na Slovesnku. Od smerovníka Cerina sa išlo po modrej
na sever. Vraj cesta má trvať 1:05 a nazad 1:15. No hrad Čabraď by nebol tak odľahlý keby štátne
lesy otvorili závoru dubového lesu. Po polovici trasy po asfaltke sa zišlo
miernym kopcom dole. Naozaj na hrad dolu kopcom. A prečo? Nuž riečka
Litava v tomto kraji mäkkého kameňa sa hlboko zarezala a vytvorila štyri
veľké meandre. Na jednom z nich sa nachádzal náš cieľ. Z ničoho nič
sa vynorili jeho mohutné múry v zlatistom jase zapadajúceho slnka. Musel
sa preto využiť potenciál posledného svetla k foteniu. Žasol som ako je
hrad zachovaný, pritom na tak odľahlom mieste. Ako som neskôr povedal, ten hrad
si ma počkal. Chcel som ísť naň už dávno no nebola nikdy príležitosť avšak za
to dlhé čakanie sa mi vážne odvďačil krásnymi zábermi.
Insert title here
1-3 - Sebechleby; 4 - Dvojdierka; 5-6 - Osemdierka; 7 - Tesárska roklina; 8 - Rímske kúpele; 9-13 - Hrad Čabraď
1-3 - Sebechleby; 4 - Dvojdierka; 5-6 - Osemdierka; 7 - Tesárska roklina; 8 - Rímske kúpele; 9-13 - Hrad Čabraď
Tak ako na úvod 9. októbra
tak aj na jeho záver som sa vybral lesom po tme za jasu mesiaca a jagavých
hviezd. V lese sa ozývali jelene v ruji a ja som po náročnom dni
už čakal nato ako skočím do sprchy a do postele. Hlavu som sklonil už za
hranicami Hontu v meste Veľký Krtíš. Som rád, že som si mohol nájsť čas
prejsť aj iné krásy tohto pozoruhodného kraja než len pôvabnú Štiavnicu,
Krupinu a Bzovík. Nezabudnuteľné mi ostanú pohľady na vychádzajúce slnko,
nevšedné obydlia ako aj na západ slnka v opustenom údolí na mohutnom
hrade.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára