Východným Slovenskom: #9 Dolný Spiš

Spišská Kapitula a Spišský hrad pri západe slnka

     Určite už každý počul slovo Spiš. No nemyslím tým vyskloňované sloveso spať, ale región východného Slovenska, ktorý je často prívlastkom v názvoch miest. Názov Spiš má nejasný pôvod a existuje hneď niekoľko teórii, ktoré sa snažia prísť na význam tohto slova. Prvá teória odvodzuje názov z latinského spiculum čo znamená kopija, resp. spiculatores kopijníci. Spišská župa bola ozaj raritnou, lebo popri županovi v nej existovala menšia samospráva s názvom Stolica desiatich spišských kopíjnikov. Druhá teória hovorí o skomolení slova gepidi na gepusium neskôr gepsium až k názvu terra scepusiensis. Teória, ktorá sa opiera o geografiu vychádza zase z latinského slova sepes čo znamená plot, lebo kotliny Spiša sú obklopené horami. Posledná teória vychádza z nemeckého slova Zimpfel čo znamenalo hornatý, podobne ako slovanské slovo syp, čo predstavovalo horu so sídlom. Musím však podotknúť, že pôvodne Nemcami hojne osídlený kraj sa v ich jazyku nazýval Zips. Pravý pôvod slova sa asi už nikdy nedozvieme, ale aspoň môžeme rozmýšľať nad teóriami, či sú pravdivé. No lepšia činnosť ako dúmať nad slovíčkami je spoznať jeho krásy. Tento diel vás prevedie po Dolnom Spiši, čiže po geografickej oblasti Hornádskej kotliny. Neuvidíte však tri významné a zaujímavé zastávky, lebo o nich sa dočítate viac v článku z minulého roka.

     Opis kraja začnem už v tak skloňovaných horách. Pohorie Branisko je mohutným pohorím tiahnucim sa od severu k juhu rozdeľujúce Šariš od Spišu. Takéto rozloženie mi je známe aj zo Záhoria, kde podobne takto ležia Malé Karpaty. Hovorím to preto, lebo podobne ako u nás aj tu takýto horský pás robí iné počasie na opačnej strane pohoria. V deväťdesiatych rokoch bolo pohorie známe výstavbou prvého väčšieho diaľničného tunela. Výstavba sa vtedy pretiahla a tunel býval po otvorení často zatvorený. Ja som však nevkročil na Spiš po diaľnici D1 ale cez pohorie. Tu ma čakala prvá zaujímavá zastávka. Potok Svinka mal kedysi dve rarity. Prvou bola bifurkácia, čiže rozdvojenie. To som však už nevidel, lebo už sa asi nerozdvojuje. Za to druhú raritu som si rád pofotil. Potok sa strácal v jaskyni zvanej Diablova diera a vyvieral kdesi nižšie v Branisku.

     Po serpentínach Braniska som konečne vkročil do kotliny. Prvou zastávkou bola dedinka Bijacovce. Tu som najskôr chcel vidieť románsku rotundu pri kostole, veď takýchto stavieb na Slovensku nie je veľa. Po ceste k druhej pamiatke ma slušne pozdravili spoluobčania žijúci v osade za kostolom. Bijacovský kaštieľ dnes slúži ako stredná škola a práve sa tu nejaký chalan učil jazdiť na traktore. Obkrúžil som si budovu a išlo sa ďalej.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-2 - Diablova diera; 3-5 - rotunda s kostolom v Bijacovciach; 6 - kaštieľ Bijacovce; 7 - pohľad na hrad a geoglyf z Bijacoviec; 8 - cesta popod hradom; 9-11 - Spišské Vlachy; 12-15 - Žehra; 16 - Hodkovce; 17-19 - Dreveník; 20-23 - pohľad na Spiš z kopca oproti hradu; 24-25 - Betlanovce; 26 - Spišský Štiavnik

     Ďalšia zastávka, ktorú opíšem je neodmysliteľná dominanta celého východného Slovenska – Spišský hrad. Hrad, ktorý bol najväčším hradom v strednej Európe, až takto nezačali volať Pražský hrad, je výraznou dominantou celého kraja. Za jeho hradbami bolo veľa turistov na konci školského roku z rôznych krajín. Časť areálu bola však pre práce uzavretá ale aj tak som videl toho dosť. Vyšiel som aj na vežu po uzučkých vytesaných schodoch ako sa aj prešiel na dolné nádvorie či tam uvidím miestnych svišťov, no nevidel som ich.

     Hrad, ktorý by mal byť súčasťou mesta Spišské Podhradie v Prešovskom kraji je súčasťou dediny Žehra v Košickom kraji. Nezmyselný boj o kultúrne pamiatky takto musí deliť Spiš. No aspoň sa nachádzajú všetky pamiatky UNESCO pokope. Okrem hradu k nim patrí Dreveník a kostol v Žehre. Dreveník je skalným mestom, ktorí vyhľadávajú milovníci lezenia po skalách. Na ceste z neho do Žehry si odskočte ešte pozrieť pekný kaštieľ v časti Hodkovce. V dedinke Žehra vás zaujme hlavne kostol so zaujímavou vežou ale aj s bohato zdobeným interiérom.



     Ďalšie kroky viedli cez osadu Dobrá vôľa, kde si kedysi deti krátili čas hádzaním kameňov po idúcich autách. V meste Spišské Vlachy som si prišiel vyfotiť radnicu, ktorá slúžila kedysi aj ako kostol. Mal som však šťastie, lebo ma videl miestny naťahovač hodín a dovolil mi vystúpiť do veže. Vyfotil som si tak jedinečný výhľad na námestie. Vraj ju otvárajú len raz ročne na nejaký sviatok, tak o to viac si vážim tohto zážitku. Na ceste dole sa ma ešte opýtal nárečím „keľo hodin,“ aby vedel či správne nastavil hodiny.

     V ďalšom meste regiónu, v Spišskom Podhradí, sme boli ubytovaní dve noci. Námestie majú pekne udržiavané a naskytne sa vám z neho klasický pohľad na upravené budovy s hradom. Okrem toho som sa bol pozrieť na sídlo biskupa v časti Spišská Kapitula. Opevnené budovy, mesto v meste, mali peknú vonkajšiu výzdobu a takisto bol pekný pohľad na Katedrálu sv. Martina. Dokonca som pre dobrý záber pri zapadajúcom slnku behal po poli, aby som mal budovu spolu s hradom v peknej kompozícii. No ešte pred západom slnka som sa prešiel po krížovej ceste ku kaplnke na Sivej brade. Tá je známa aj pre svoj vyvierajúci prameň na travertínovej kope.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-14 - Spišský hrad; 15 - synagóga; 16 - street art; 17 - Spišské Podhradie; 18-20 - Spišská Kapitula; 21 - Sivá brada; 22-24 - Spišský Hrhov; 25-26 - Spišský Štvrtok

     V desiaty deň výletovania som sa pobral k Slovenskému raju, o ktorom bude ďalší článok. No ešte pred tým som si stihol spraviť ranný záber na kopci pri hrade, aby som mal vyfotený hrad spolu s Tatrami. Z Podhradia sa spravili ešte dve zastávky. V Spišskom Hrhove som si obhliadol pekný kostol, ešte krajší kaštieľ a zachovalý kamenný most. Z Hrhova môžete odbočiť ešte pred Levočou do Levočských vrchov do dedinky Torysky, ktorá má typickú výšivku. Tá mi bola vzorom pri vytvorení loga tohto seriálu. My sme však išli cez Levoču kotlinou do Spišského Štvrtku. V dedinke je Kostol sv. Ladislava s výraznou gotickou pohrebnou kaplnkou.

      Na ceste z Raja som navštívil posledné dve miesta na Spiši a to kaštieľ v Betlanovciach, kde na autobusovej zastávke čakala koza a kaštieľ v Spišskom Štiavniku.

     Spiš je jeden z mojich obľúbených slovenských krajov. Je to azda pre jeho dochovanú architektúru, ktorú tak ovplyvnilo nemecké obyvateľstvo, ale aj pre jeho mierne zvlnené kopce s veľkými pohoriami v pozadí. Hoci sa nezvyknem vracať už na navštívené miesta, verím, že sem sa ešte niekedy vrátim pozrieť.