Východným Slovenskom: #2 Zamagurie a Horný Spiš

Ľubovniansky hrad patrí k mojim najobľúbenejším :)

     Určite ste už počuli o kraji zvanom Zamagurie. No viete kde by ste ho hľadali? Keď sa nad tým chvíľu zamyslíte tak odpoveď by asi znela, že kraj bude schovaný niekde „za Magurou.“ Táto odpoveď by bola aj správna, len by ju chcelo trošku spresniť. Zamagurie je malá oblasť  v severnej časti Spiša, ohraničená hrebeňmi pohoria Spišská Magura a riekou Dunajec. Nuž a keď spomínam toľko pojem Spiš tak to je pre zmenu historický región východného Slovenska a zároveň jeden bývalý administratívny celok. Ten však minulosti siahal až od Gelnice po poľské hranice. Tento článok ale nebude o celom veľkom regióne, bude zameraný len na jeho hornú časť, ktorej súčasťou je aj oblasť Zamaguria ale aj Poľský Spiš – čiže časť Spišskej župy, ktorá v súčasnosti patrí Poľsku.

     Veľká časť verejnosti stotožňuje Horný Spiš a Zamagurie so súčasným okresom Stará Ľubovňa. Ja by som sa radšej držal historického vnímania a preto do tohto regiónu zaraďujem len severnú časť Spišskej župy, ktorá môže začínať približne od Spišskej Belej. Toto mesto na brehu rieky Poprad má typické východoslovenské námestie v tvare šošovky. Jeho dominantu tvorí Kostol sv. Antona s renesančnou zvonicou. Okrem týchto sakrálnych stavieb neďaleko centra nájdete aj druhý kostol a ak pôjdete po náučnom chodníku nájdete aj budovu bývalej synagógy. Spišská obec má okrem krásnych zachovaných stavieb bohatú minulosť, ktorú formovali výrazné osobnosti. Prvým známym rodákom bol impresionistický maliar Ladislav Mednyansky. Ten však pochádzal z kaštieľa v časti Strážky, o ktorom som písal článok minulý rok. Druhá slávna osobnosť mesta tiež rada zachytávala krásu ľudských momentov ale už prostredníctvom prvých fotografických prístrojov. Tie nájdete v múzeu na námestí a dozviete sa tu aj viac o živote priekopníka, vynálezcu a fyzika, ktorým bol Jozef Maximilián Petzval.

     Cestou po Spiši som zavítal aj do jeho poľskej časti. Ten vznikol po prvej svetovej vojne ako následok vymedzovania hraníc nových štátov. Ako to však býva vymedziť hranice od stola bolo jednoduchšie ako ich naozaj vytvoriť v národnostne zmiešanom území. Z toho dôvodu táto hranica ešte kolísala pred a počas druhej svetovej vojny. Jednou z obcí, ktorá takto patrila chvíľu Poľsku a potom tzv. Slovenskému štátu bola aj Nedeca. Okrem toho, že sa tu počas druhej svetovej vojny narodil známy slovenský herec Michal Dočolomanský, je obec známa pre svoj hrad, po poľsky nazývaný ako „Zamek Dunajec v Niedzicy.“ Hrad leží nad pravým brehom rieky Dunajec, ktorá je pod hradom skrotená priehradou, čím vytvára dojem hradu na veľkom jazere. Pri vstupe do areálu musíte zaplatiť parkovné na platenom parkovisku, kde sa dá platiť aj eurami. No pri vstupe do hradu už budete musieť platiť zlotymi (12 resp. 14 zloty, čo predstavuje približne 3 eurá) alebo zaplatiť kartou. Hrad v Niedzici je veľkým turistickým lákadlom a je často zmieňovaný za najatraktívnejší poľský hrad. Jeho interiér je však skromný. Najskôr vás sprievodca prevedie typickou stredovekou mučiarňou, potom sa zastavíte pri studni, s ktorou sa viaže jedna povesť a k záveru vybehnete na horné poschodie, kde uvidíte ešte pár priestorov a výhľad z terasy do okolia.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1 - Štartovacím miestom na cesty bol Kežmarok; 2 - Zvonica s bociánom v Belej; 3 - Námestie s múzeom; 4-10 - Poľský hrad v Nedeci / Niedzici s typickým záberom naň z hrádze priehrady, kde v pozadí vidieť aj hrad v Czorsztynie; 11-15 - Červený Kláštor; 16 - Cypriánov herbár; 17-19 - Klenby a interiér kláštora; 

     Ďalšou zastávkou výletu bola slovenská zamagurská pohraničná dedina Červený Kláštor. Názov dediny je odvodený z blízkeho kláštora, v ktorom pôsobil aj známy fráter Cyprián. Najznámejší slovenský mních preslávil miesto tvorbou unikátneho herbára, rozvojom farmácie a legendou o ňom samotnom. Tá hovorí, že zostrojil prístroj, ktorým zletel z blízkeho vrchu Tri koruny začo čakal lietajúceho mnícha trest v podobe doživotného väzenia v kláštore. Takýto trest musel znamenať ozajstnú izoláciu. Dnes je však areál kláštora vyhľadávaný pre krásnu prírodu Národného parku Pieniny známeho hlavne splavovaním Dunajca na pltiach. Samotný kláštor ma hlavne zaujal tým, že ma tam nehnal žiaden sprievodca a mohol som si v pokoji vychutnať všetky jeho krásy ako som uznal za vhodné.
     Jednou z najtypickejších dediniek Zamaguria je dedinka Osturňa. Je to veľmi ťahavá dedina ale aspoň si tak prezriete každý drevený dom detailnejšie. 

     Z Červeného Kláštora viedla cesta k zvyškom stredovekého hradu nad obcou Holumnica. Ak by ste však čakali väčšiu zrúcaninu tak vás sklamem. Z hradu Holumnica sa zachovalo len pár vysokých múrov obrastených žihľavou. Je to však stále viac čo sa zachovalo z hradu v blízkom Podolínci. Ten sa premenil na obytný dom ale aspoň mestu ostali ochranné hradby. Za nimi objavíte ďalšie spišské mestečko s námestím, ktorému opäť robí dominantu kostol a zvonica. Na ceste z mesta si však za mestskými hradbami všimnite aj peknú budovu kláštora. Záver cesty druhého dňa veľkého výletu po východe skončil v kúpeľnej obci Vyšné Ružbachy. Tu som odbehol cvaknúť ešte Biely dom a kráter s jazierkom.

     Tretí deň začal cestou do administratívneho centrom Horného Spiša Starej Ľubovne. Minulý rok som sa tu zastavil na hrade a tento rok som sem mieril tiež kvôli nemu. Nechcel som však ísť do jeho interiéru ale pofotiť si ho z okolitých kopcov. Vybral som sa preto na hrad zo severnej strany a namieril si na náprotivný kopec nad rómskou osadou Podsadek. Tak ako minulý rok, tak aj tento rok bola poľná cesta z hradu dolu k osade „zdobená“ ľudskými exkrementami. Pred osadou som to namieril ku kopcu nad osadou, kde som chcel mať krásny pohľad na hrad spolu s Tatrami v pozadí. Na moje nešťastie slnko bolo už asi moc vysoko a z Tatier som videl len vzdialené biele pásy snehu miesto želanej siluety. Na ceste k ďalšej zastávke som ešte v húštine našiel odpočívajúcu užovku.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-4 - Osturňa; 5 - Zvyšky hradu Holumnica; 6-8 - Podolínec; 9 - Vstupný areál do kúpeľov...; 10 - Biely dom; 11 - Kráter s jazierkom; 12-14 - Pohľady na Ľubovniansky hrad zo severnej strany a z kopca nad Podsadkom; 15 - Stará Ľubovňa v pozadí a osada Podsadek v popredí; 16 - Skrývajúca užovka; 17 - Z poľnej cesty ku Čertovej skale; 18-19 - Čertova skala v rieke Poprad;

     Posledná zastávka na Hornom Spiši stojí doslova na jeho hranici so Šarišom. Kedysi sa určite ľudia tomuto miestu vyhýbali už len pre jeho temný názov Čertova skala. Svoje pomenovanie dostal skalný útvar preto, lebo nikde v okolí sa nenachádza žiadna iná skala, s ktorou by mohol mať súvis. Azda aj preto sa so skalnou ihlou spája povesť s blízkym Ľubovnianskym hradom. Podľa povesti má byť pod skalou pochovaná čarodejnica, ktorej upísal dušu hradný pán za to, že mu hrad postaví. Ten sa však z temnej moci včas dostal a skala, ktorou chcela čarodejnica zbúrať hrad sa stala jej pomníkom.

     Tak ako každý región má aj oblasť Horného Spiša, čo ponúknuť svojim návštevníkom. Pre mňa osobne je oblasť spojená hlavne s krásnymi hradmi a to najmä so Starou Ľubovňou, ktorú považujem za jeden najkrajší slovenský hrad.