Translate

utorok, 4. júla 2017

10 rokov Panoramio!

Spišský hrad a Tatry
     „Panta Rhei“ čiže všetko plynie, s frázou antického filozofa Platóna, by som rád začal článok o významnom momente fotografovania v mojom živote. Aj vďaka Platónovej múdrosti si jedinec uvedomuje, že čas je niečo, čo človek nezastaví, avšak ho dokáže využiť pre svoj prospech a iných ľudí. V tomto článku by som preto rád zameral na to, čo prinieslo do života pre mňa panoramio a ako veľa pre mňa znamenalo.
     Bol neskorý jarný podvečer, keď slnko pred svojim odchodom za horizont sa rozhodlo vyfarbiť oblohu na červeno. Už neviem, čo som vtedy práve robil ale tej farby som si ihneď všimol a vybehol na balkón sa pozrieť na toto krátke divadlo. Pohotovo som našiel doma digitálny fotoaparát na tuškové baterky a zaznamenal tento zvláštny moment nad senickým komínom už navždy. Povedal som si pre seba, že takéto momenty sa nemusia opakovať a bolo by dobré, aby som vyfotil aj iné bežné miesta – však možno časom sa ich výzor zmení a budú z nich vlastne už historické fotky. Tak som vyfotil z balkóna evanjelický kostol spoza brezy pred domom a z budovy Jednoty vedľa kultúrneho domu pohľad na katolícky kostol a námestie. Myslel som si, že mám záberov dostatok, a tak som sa rozhodol ich zachovať pre budúcnosť. V tom čase sa masovo začal využívať internet a tak som sa po dlhom zvažovaní rozhodol tiež zaregistrovať niekam, kde by niekto tieto fotky videl. Nechcel som si nechať tieto pohľady len pre seba ale chcel som mať aj virtuálnu zálohu fotiek keďže v tej dobe sa všetko mohlo zachovať iba na CD-čko alebo v horšom prípade na disketu, kde by sa dnes nezmestila ani polovica jednej fotky! To miesto, kam som pred desiatimi rokmi - 4. júla 2007, pridal ako štrnásťročný chlapec prvé fotky bola stránka panoramio.com.
     Počas takmer desiatich rokov pôsobenia som účet využíval niekedy viac, niekedy menej efektívne. Prvé roky som nebol veľmi aktívny avšak neskôr som pomaly začal pridávať mobilové fotky s rôznymi nevkusnými filtrami, ktoré sa mi vtedy páčili. Prelom prišiel keď som dostal prvú zrkadlovku Nikon d60 a keď som začal správne využívať photoshop a prestal využívať iné jednoduché programy na úpravu fotiek. K väčšej popularite mi pomohlo keď som začal komentovať a hodnotiť fotky druhých a recipročne sa tak začalo diať na mojich foto. Niekedy som takto strávil celé dni za počítačom, no malo to svoje plody, keď sa moje fotky začali ukazovať častejšie na internete. Za veľký úspech, ktorý prišiel časom vďaka panoramio, považujem posun vo fotení. Vďaka panoramiu som začal fotenie plánovať, fotiť manuálne, rozumne, vo vhodný čas so správnym svetlom a tieňom. Spolu s rozvojom fotiek som začal produkovať aj videá a vytvoril tento blog, aby sa všetky zážitky čo najlepšie zachovali v pamäti. Všetko vyzeralo krásne, až do času kedy Google, pod ktorým časom panoramio kúpil, sa rozhodol ho ďalej nepodporovať a smerovať k úpadku. Na jeseň minulého roku som stihol pridať posledné fotky a od vtedy je na rok táto stránka ešte „v kóme“, kým definitívne nezanikne.
     Nebudem však pesimistický. Tak ako som vyzýval na optimizmus v poslednom článku zo série „Moje veľké slovenské leto“, tak som prijal výzvu a realizujem môj sen o dokumentovaní ciest iným spôsobom. Keď sa už nedá pridávať fotky na skvelú stránku ako je panoramio a Google aj tak v blízkej dobre presunie fotky do archívov fotiek, tak nové fotky budem pridávať priamo tam aj ja už teraz. K fotkám sa dostanete priamo z môjho blogu kliknutím na odkaz „Foto“ hore v hlavnej lište. Fotografie sú radené podľa rokov, štátov a tematicky. Taktiež som tu ponechal jednu špeciálnu kategóriu, kde môžete vidieť všetkych 8600 fotiek z môjho účtu na panoramio. Budúcnosť tvorenia a zachytenia momentov vidím však viacej v tvorbe videa než samotných fotiek. Vo videách by som spojil okrem obrazu aj slovo, aby boli momenty priamo spojené s pocitmi a myšlienkami ich vzniku.



     Na záver mi ostáva otázka či je tento deň ešte výročím alebo už len pamätným dňom. Nuž odpoveď by som našiel asi zase v úvode a to, že všetko plynie. Všetko sa niekam vyvíja, ale stále sme to my, čo vnímame tento svet. Už nestoja brezy pred mojim domom, námestie zmenilo svoj vzhľad a aj komín, ktorý stál predo mnou v začiatkoch je len spomienkou. Je to však dobre, že sa svet mení, lebo inak by nás prestal baviť. Či už zmena v podobe konca panoramia bude horšia alebo lepšia záleží len od nás ako veľmi sa necháme znechutiť jej koncom. Ja pokračujem ďalej


     Na úplný záver sa ospravedlňujem, že som nebol vyše pol roka aktívny na blogu, ale mal som iné starosti. Posnažím sa zaujať vašu pozornosť preto tento polrok. Mám pre vás na rok 2017 pripravených veľa článkov a veľa videí. Týmto článkom by som chcel načrtnúť aj úvod do novej série článkov, ktorými tento rok budú hlavne výlety Východným Slovenskom.“ Viac o tomto regióne sa dozviete z videa, ktoré som si tu na vás pripravil a z mapky môžete si pozrieť miesta o ktorých budú nové články :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára