Spišský hrad a Tatry |
„Panta
Rhei“ čiže všetko plynie, s frázou antického filozofa Platóna, by som rád
začal článok o významnom momente fotografovania v mojom živote. Aj
vďaka Platónovej múdrosti si jedinec uvedomuje, že čas je niečo, čo človek
nezastaví, avšak ho dokáže využiť pre svoj prospech a iných ľudí.
V tomto článku by som preto rád zameral na to, čo prinieslo do života pre
mňa panoramio a ako veľa pre mňa
znamenalo.
Bol neskorý jarný podvečer, keď slnko pred
svojim odchodom za horizont sa rozhodlo vyfarbiť oblohu na červeno. Už neviem,
čo som vtedy práve robil ale tej farby som si ihneď všimol a vybehol na
balkón sa pozrieť na toto krátke divadlo. Pohotovo som našiel doma digitálny
fotoaparát na tuškové baterky a zaznamenal tento zvláštny moment nad senickým
komínom už navždy. Povedal som si pre seba, že takéto momenty sa nemusia
opakovať a bolo by dobré, aby som vyfotil aj iné bežné miesta – však možno
časom sa ich výzor zmení a budú z nich vlastne už historické fotky.
Tak som vyfotil z balkóna evanjelický kostol spoza brezy pred domom
a z budovy Jednoty vedľa kultúrneho domu pohľad na katolícky kostol
a námestie. Myslel som si, že mám záberov dostatok, a tak som sa
rozhodol ich zachovať pre budúcnosť. V tom čase sa masovo začal využívať
internet a tak som sa po dlhom zvažovaní rozhodol tiež zaregistrovať
niekam, kde by niekto tieto fotky videl. Nechcel som si nechať tieto pohľady
len pre seba ale chcel som mať aj virtuálnu zálohu fotiek keďže v tej
dobe sa všetko mohlo zachovať iba na CD-čko alebo v horšom prípade na
disketu, kde by sa dnes nezmestila ani polovica jednej fotky! To miesto, kam
som pred desiatimi rokmi - 4. júla 2007, pridal ako štrnásťročný chlapec prvé
fotky bola stránka panoramio.com.
Počas takmer desiatich rokov pôsobenia som
účet využíval niekedy viac, niekedy menej efektívne. Prvé roky som nebol veľmi
aktívny avšak neskôr som pomaly začal pridávať mobilové fotky s rôznymi nevkusnými
filtrami, ktoré sa mi vtedy páčili. Prelom prišiel keď som dostal prvú
zrkadlovku Nikon d60 a keď som začal správne využívať photoshop a prestal využívať
iné jednoduché programy na úpravu fotiek. K väčšej popularite mi
pomohlo keď som začal komentovať a hodnotiť fotky druhých a recipročne
sa tak začalo diať na mojich foto. Niekedy som takto strávil celé dni za
počítačom, no malo to svoje plody, keď sa moje fotky začali ukazovať častejšie
na internete. Za veľký úspech, ktorý prišiel časom vďaka panoramio, považujem
posun vo fotení. Vďaka panoramiu som začal fotenie plánovať, fotiť manuálne, rozumne,
vo vhodný čas so správnym svetlom a tieňom. Spolu s rozvojom fotiek
som začal produkovať aj videá a vytvoril tento blog, aby sa všetky zážitky
čo najlepšie zachovali v pamäti. Všetko vyzeralo krásne, až do času kedy
Google, pod ktorým časom panoramio kúpil, sa rozhodol ho ďalej nepodporovať a smerovať
k úpadku. Na jeseň minulého roku som stihol pridať posledné fotky a od
vtedy je na rok táto stránka ešte „v kóme“,
kým definitívne nezanikne.
Nebudem však pesimistický. Tak ako som
vyzýval na optimizmus v poslednom článku zo série „Moje veľké slovenské leto“, tak som prijal výzvu a realizujem môj
sen o dokumentovaní ciest iným spôsobom. Keď sa už nedá pridávať fotky na
skvelú stránku ako je panoramio a Google aj tak v blízkej dobre
presunie fotky do archívov fotiek, tak nové fotky budem pridávať priamo tam aj
ja už teraz. K fotkám sa dostanete priamo z môjho blogu kliknutím na
odkaz „Foto“ hore v hlavnej lište.
Fotografie sú radené podľa rokov, štátov a tematicky. Taktiež som tu
ponechal jednu špeciálnu kategóriu, kde môžete vidieť všetkych 8600 fotiek z môjho
účtu na panoramio.
Budúcnosť tvorenia a zachytenia momentov vidím však viacej v tvorbe videa
než samotných fotiek. Vo videách by som spojil okrem obrazu aj slovo, aby boli
momenty priamo spojené s pocitmi a myšlienkami ich vzniku.
Na záver mi ostáva otázka či je tento deň ešte výročím alebo už len pamätným dňom. Nuž odpoveď by som našiel asi zase v úvode a to, že všetko plynie. Všetko sa niekam vyvíja, ale stále sme to my, čo vnímame tento svet. Už nestoja brezy pred mojim domom, námestie zmenilo svoj vzhľad a aj komín, ktorý stál predo mnou v začiatkoch je len spomienkou. Je to však dobre, že sa svet mení, lebo inak by nás prestal baviť. Či už zmena v podobe konca panoramia bude horšia alebo lepšia záleží len od nás ako veľmi sa necháme znechutiť jej koncom. Ja pokračujem ďalej.
Na úplný záver sa ospravedlňujem, že som
nebol vyše pol roka aktívny na blogu, ale mal som iné starosti. Posnažím sa zaujať
vašu pozornosť preto tento polrok. Mám pre vás na rok 2017 pripravených veľa článkov a veľa videí. Týmto článkom by som chcel načrtnúť aj úvod do novej série článkov, ktorými tento rok budú hlavne výlety „Východným Slovenskom.“ Viac o tomto regióne sa dozviete z videa, ktoré som si tu na vás pripravil a z mapky môžete si pozrieť miesta o ktorých budú nové články :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára