Moje veľké slovenské leto: #9 Liptov

Liptovská Mara

     Tento najnavštevovanejší turistický kraj Slovenska som v minulosti navštívil dva razy. Prvý krát na školskom výlete z gymnázia – to sme bývali v Liptovskom Mikuláši a boli na turistike na Popradskom plese a v Demänovskej ľadovej jaskyni. Druhý krát som tu bol v túto zimu v skanzene v Pribyline. Na mojej slovenskej túr som v tomto kraji rozhodol navštíviť vodnú nádrž Liptovská Mara s blízkym archeoskanzenom Havránok, zrúcaniny hradov Liptovský hrad a Likava, mesto Ružomberok s mestskou časťou / dedinkou Vlkolínec zapísanú v zozname UNESCO.

     Prvý výlet bol práve do Vlkolínca. Išiel som tam tradične vlakom Horalky Sedita a v Ružomberku prestúpil na autobus. Vystúpil som na zastávke Ružomberok/Biely Potok,, Kovostav. Pešo som sa vybral údolím do dediny, predbiehali ma kvantá áut z celého Slovenska, Česka, Maďarska a dokonca dve autá zo Švédska! Bolo po dlhej dobe pekné počasie s jasnou oblohou a bolo aj horúco. Pred dedinkou bolo parkovisko s veľa autami a stánky s typickými slovenskými produktmi ako žinčica, korbáčiky, medovina či drevené gorálky. Pred dedinkou som v pokladni zaplatil vstupné 1€ a vybral sa malými uličkami tejto malej dediny zapísanej v UNESCO. Až na pár domov postavených v duchu sociálneho realizmu (nechápem, kto vtedy dal na ne stavebné povolenie!) sa o dedinku pekne starajú miestni, ako aj chalupári – podľa áut v dvoroch väčšinou z Bratislavy. Výstavné priestory v dedinke zahŕňajú roľnícky dom, malý domček oproti nemu a galériu (skorej to však bol obchod so suvenírmi). Čaro tohto miesta dotvárali rezbári sôch a zvuk zvoncov oviec presúvajúcich sa na kopci nad obcou. Cestou domov som ešte využil čas v Ružomberku a pobehal jeho pamiatky. Ružomberok (Rosen-berg) je jedno z pekných miest severu. Mesto má peknú architektúru budov a železničnej stanice, tiež tu sú múzeá aj galéria. Medzi významné osobnosti mesta patrí Andrej Hlinka a Robert William Seton-Watson. "Scotus Viator" preukázal svetu aké zlé podmienky ľudských práv boli na sklonku monarchie, keď v susednej dedine, dnes súčasti Ružomberka, v Černovej zabili žandári ľudí pri vysviacke kostola, viac na wikipedíi - Černovská tragédia. Tragédia súvisela tiež s Hlinkom, ale na neho sa dnes pozeráme ako na osobnosť, ktorá chcela viacej práv pre Slovákov v prvej Československej republike. Ja však osobu Andreja Hlinky neuznávam, keďže pri písaní mojej bakalárskej práce som sa dočítal, že po vzniku Československa v roku 1918, utekal medzi prvými do Budapešti a plánoval ako zostať súčasťou nefunkčnej monarchie.
    Druhý výlet bol zameraný na Liptovský hrad, tiež známy ako Sielnický. Z Ružomberka moje cesty smerovali do obce Kalameny. Tu začína žltý turistický chodník k Sedlu pod Kráľovou, kde  chodník pokračuje súbežne s červeným k hradu. Na začiatku cesty sa ľudia kúpali v prírodnom jazierku s teplou vodou Medokýš. V ihličnatom lese boli drevorubači s motorovými pílami a čím som bol vyššie pribúdali aj turisti (lepšie turista ako medveď). Cesta bola strmá avšak miesto plánovanej hodiny a pol som ju stihol za hodinu. Túto trasu som si vybral preto lebo je vraj viac používaná ako obdobný prístup z dediny len po žltej no z opačnej strany kopca. Na hrade boli aj turisti čo vyskúšali túto druhú cestu a potvrdili mi, že je neudržiavaná. Pod hradom bol rebrík a na samotnej ruine dva padacie mosty okolo ktorých lietali dravé vtáky. Tento hrad bol kedysi sídlom Liptovskej župy, až kým ho na príkaz kráľa Mateja Korvína nezbúrali. Dnes už tu nájdete len zopár základných kameňov. Tento hrad je však výnimočný tým, že sa nachádza v nadmorskej výške 993 metrov (niekde sa uvádza až 1000 metrov nad morom) a je preto najvyššie položeným hradom v strednej Európe. Nuž a z takej výšky je krásny výhľad do šíreho kraja. Bolo vidno do obce Malatiná na Orave, vrch Veľký Choč, Ružomberok, vodnú nádrž Liptovská Mara a myslím si, že som správne dovidel až na Kriváň.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1 - Liptovská Mara a Nízke Tatry z Liptovského hradu, 2 - Liptovský hrad výhľad na Dolný Liptov s Ružomberkom, 3 - Panoráma od Ružomberka cez Chočské vrchy až na Oravu, 4 - Sedem zhavranenych bratov, 5 - Červený turistický chodník 0864 a obec Kalameny, 6 - Chočské vrchy a vodná nádrž Bešeňová, 7 - Archeoskanzen Havránok, 8-9 - Vlkolínec, 10 - cesta z Vlkolínca, 11-14 - Ružomberok, 15-18 - Hrad Likava

    Ďalším hradom na dolnom Liptove je zachovanejší hrad Likava v obci Likavka. Sem som sa vybral tiež koncom augusta, klasicky už skorým vlakom. Z Ružomberka som autobusom došiel skoro až pod hrad, kde sa stavia diaľnica D1 Bratislava-Košice. Dobre bol vyriešený úsek turistického chodníka, ktorý križuje stavba diaľnice. Na hrade sa vyberá nízke vstupné za čo môžete vidieť expozíciu v jednej budove. Dokonca si tu môžete vyskúšať na vlastnej koži stredoveké mučenie. Tento rok však začali opravovať hlavnú časť hradu, tak tú časť hradu som mohol obdivovať len keď som si hrad obišiel alebo z dedinky spoza káblov ťahajúcich sa ponad ulice.
    Posledným výletom v regióne Liptov musela byť Liptovská Mara. Bez nej by to nešlo. Dnes pod pojmom Liptovská Mara chápeme vodné dielo. Kedysi to však bola dedina s najstarším kostolom v tomto kraji. Z tohto kostola v súčasnosti nájdeme jeho pôdorys a originál veže, zvyšok pôvodného kostola by sme hľadali v Múzeu Liptovskej dediny - Pribylina, kde som bol túto zimu a nakrútil video. Z vlakovej zastávky Liptovské Vlachy moje kroky smerovali teda cez Vlachy a Vlašky ku hrádzi a veži kostola. Ďalej som si to namieril ešte vyššie nad vežu, kde sa nachádza Archeoskanzen Havránok. Veľmi som nepochopil o čo na tomto mieste ide. Tak som vyfotil krásny výhľad na Liptov a pobral sa domov.

Roľnícky dom a dvor, Vlkolínec (UNESCO)